Cantate Domino
Adoremus, Dušan Bill – dirigent, Slovart Records, Bratislava, 1999
Cantate Domino (Spievajte Pánovi) je titulom nového profilového CD Slovenského speváckeho zboru Adoremus, ktorý pracuje pod dirigentským vedením Dušana Billa. Adoremus sa zameriava na interpretáciu duchovnej hudby rôznych štýlových období – od vrcholnej renesančnej polyfónie (Hassler, Lasso, Palestrina) a polychórie (Gallus, Zarewutius), cez tvorbu skladateľov obdobia baroka a klasicizmu (menej zastúpená) až po obdobie romantizmu (Bruckner, Trnavský) a ukážky súčasnej duchovnej tvorby (Biebl, Duruflé a ďalší). Na CD je ponúknutý v chronologickej postupnosti výber z repertoáru Adoremusu v poslednom období. Osobitné miesto na ňom má dobová domáca tvorba (Zarewutius), skladby svetových skladateľov, ktoré v minulosti pravdepodobne zneli aj na našom území a kompozície slovenských autorov 20. storočia (Trnavský, Rajter). Široký štýlový záber dramaturgie tohto projektu zjednocuje atribút, že sú tu uvedené duchovné skladby výlučne na latinský text, ktorý je často citáciou alebo inšpirovanou obmenou textov biblických žalmov (najmä v skladbách staršieho obdobia).
Úvodné Cantate Domino od renesančného majstra Hansa Lea Hasslera predstavuje pôsobivé polyfonické zhudobnenie radostného Žalmu 96 a je zároveň duchovným mottom tohto CD i celého pôsobenia speváckeho zboru Adoremus. Ďalšími typickými príkladmi štvorhlasnej renesančnej polyfónie sú skladby Palestrinu, Victoriu a Lassa, ktoré zbor interpretuje veľmi vyvážene a kultivovane, s dôrazom na štýlovú interpretáciu. Renesančná polyfónia má na tomto CD z hľadiska zastúpenia tvorby rôznych štýlových období celkovo najväčší priestor. Niektoré skladby sú interpretované v komornej zostave – v podaní octeta, ktoré pôsobí v rámci zboru. Ozdobou nahrávky sú dvojzborové kompozície Jacoba Handla-Gallusa – Duo Seraphim a Zachariasa Zarewutia – O Jesu Mi Dulcissime. Tento reprezentatívny výber skladieb obdobia renesancie je spestrený skladbou Exultent caeli od Claudia Monteverdiho pre zbor so sprievodom organa, ktorá predstavuje jediné vokálno-inštrumentálne dielo na tomto CD. Výkony sólistov i celého zboru dokazujú, že zbor má kvalitné hlasové vedenie (Oľga Šimová), ktoré je nevyhnutným základom každého umeleckého vokálneho prejavu.
Skladba Adoramus te, Christe od Quirina Gaspariniho má hlboký adoračný obsah a zbor ju interpretuje citlivo, so zmyslom pre jemné gradačné oblúky. Škoda, že práve v tejto skladbe sú na nahrávke realizované trochu neprimerané tempové zmeny spôsobené chybným strihom a zvukovou réžiou. Nasledujúca skladba z obdobia klasicizmu – Exultate Deo od Alessandra Scarlattiho už pôsobí ako celok kompaktne a vyrovnane. Je zrejmé, že dirigent zboru kladie dôraz na dodržanie štýlových charakteristík tvorby jednotlivých období, čo je veľmi náročné pri širokom repertoárovom zábere zboru Adoremus.
Sakrálna tvorba obdobia romantizmu je na CD zastúpená síce menej, ale o to kvalitnejšie v podobe pôsobivej kompozície Antona Brucknera – Os Justi. Táto náročná osemhlasná skladba si vyžaduje hlasovú pripravenosť a schopnosť diferencovať širokú škálu dynamiky na pomerne malej ploche. Adoremus ju interpretuje naozaj citlivo a výrazovo presvedčivo. Pozoruhodná je najmä vyváženosť jednotlivých hlasových skupín, ktorá je v podobných speváckych telesách len ojedinelým javom. Ďalšou skladbou je Ave Maria od Mikuláša Schneidera-Trnavského, ktorá je technicky síce menej náročná, ale výrazovo veľmi bohatá. Zbor sa v nej mal možnosť prezentovať ako teleso, ktoré dokáže citlivo vytvarovať frázy a prednesom vystihnúť obsah. Výhrady možno mať azda len k trochu širokej výslovnosti niektorých slabík. Odhliadnuc od toho, že v prípade starej hudby (renesancia, barok) uplatňuje zbor taliansky spôsob výslovnosti latinčiny, ktorý je v poslednej dobe preferovaný viacerými telesami (resp. dirigentmi), pri skladbe z obdobia romantizmu sa vyžaduje čistá latinčina bez iných jazykových vplyvov.
20. storočie je reprezentované tiež veľmi zaujímavými a charakterovo rôznymi kompozíciami. Spomeniem aspoň Angelus Domini od Franza Biebla so vsuvkami quasi gregoriánskeho chorálu (reminiscencia na gregorián sa objavuje aj v závere už spomenutej skladby Antona Brucknera) a Iustorum animae od Ľudovíta Rajtera – nesporne dielo par excellence, ktoré zaujme rozdelením formy skladby na charakterovo rôzne úseky (vyplývajúce z obsahu textu) a nevšednou harmóniou. Dramaturgia CD vrcholí v dynamickom Psalmus 150 od Ernaniho Aguiara. V modernom duchu a elektrizujúcom rytme sa tu zopakuje myšlienkové posolstvo tohto projektu, ktoré bolo vyslovené už v úvodnom renesančnom Cantate.
Interpretácia duchovnej hudby sa stala v poslednom období veľmi populárnou. Avšak nie všetky pokusy o jej čo najlepšie stvárnenie spĺňajú aj kategóriu precítenia duchovného obsahu. Pri interpretácii starej sakrálnej hudby je niekedy v popredí snaha o dosiahnutie čistej autentickosti – čo je príliš umelý a chladný umelecký prístup, ktorý je vzdialený pôvodnej podstate a úlohe duchovnej hudby.
Prejav speváckeho zboru Adoremus je hodnotný tým, že vedia, o čom spievajú – a to neznamená, že len prekladovo zvládli cudzojazyčný text. Duchovný rozmer interpretácie sakrálnej hudby je u nich na prvom mieste. Preto je ich spev nielen umelecky hodnotný, ale aj presvedčivý. Veď práve duchovné ponorenie a kontemplácia pri interpretácii boli v minulosti v dobovej praxi zdôrazňované, a tak je tento prístup vlastne najautentickejší v širšom slova zmysle. Zároveň je zárukou odovzdania hlbokého posolstva duchovnej hudby, čo je najdôležitejším cieľom zboru Adoremus. Vďaka vydarenému projektu Cantate Domino môže zbor svoju úlohu plniť ešte intenzívnejšie a prostredníctvom CD nosičov osloví a obohatí svojím spevom širšiu verejnosť – nielen návštevníkov ich koncertov.
Magdaléna Čierna